© 2017 by Viktor Suchý. Proudly created with Wix.com

  • Facebook B&W
  • Twitter B&W
  • Instagram B&W
Čerstvé články:

February 21, 2018

February 5, 2018

January 21, 2018

Please reload

Please reload

Kľúčové slová:

Rýchlosť nám čas nešetrí, je dobré naučiť sa pomalosti

 

 

V kreatívnom centre Nová Cvernovka bude od jesene aj knižnica. Okrem kníh ponúkne skúsenosti zo sveta, kde je pomalosť výhodou.

 

 

Najprv zdedil vášeň k čítaniu a neskôr aj veľkú časť knižnice svojho starého otca. Hovorí, že od detstva žil a čítal prirýchlo, no knihy, ktoré si vyberal, nenachádzal vo verejných knižniciach, a tak musel investovať do vlastných. Priznáva, že to možno bola iba výhovorka, ktorú používal na ospravedlnenie pre čosi, čo vtedy ešte celkom nedávalo zmysel. Dnes už ho má.

 

„Knihy sú živé iba vtedy, keď sú v jednom, maximálne dvoch radoch a dá sa po nich ľahko siahnuť,“ hovorí Viktor Suchý. Tie jeho sú zatiaľ v policiach i krabiciach na viacerých adresách u rodinných príslušníkov, no už čoskoro dostanú nový poriadok a život v knižnici, do ktorej bude môcť prísť ktokoľvek. Nebude to však obyčajná knižnica. Bude to Kabinet pomalosti so sídlom v Novej Cvernovke v Bratislave.

 

Starostlivo budovaná zbierka

 

„Už pred rokom, keď sme v budove školy našli dve miestnosti s mobiliárom vyrobeným na mieru pre potreby knižnice, nám bolo jasné, že by sme tu knižnicu chceli mať, len sme nevedeli, ako presne by mala fungovať,“ hovorí Boris Meluš z Nadácie Cvernovka.

 

Otázku vyriešil Viktor Suchý, ktorého mnohí poznajú nielen ako autora básní, učiteľa a redaktora, ale aj ako kníhkupca. Za pultom bratislavského Artfora strávil osem rokov, teraz však cíti, že je čas pohnúť sa inam a dať reálnu podobu viacerým veciam, v ktorých vidí zmysel. Knihy zbiera dvadsať rokov, starostlivo budovaná knižnica má dnes odhadom tritisíc zväzkov, základné kamene tvoria knihy jeho starého otca, Jozefa Dutku z Ludrovej

 

„Zaujímal sa najmä o poéziu, domácu aj prekladovú beletriu a filozofiu. Ja som sa neskôr uberal aj smermi, o ktorých netušil, napríklad ku komixu, fotografii a typografii, ale naďalej rozširujem aj zbierku poézie. Bohato sú zastúpené monografie výtvarníkov,“ hovorí Viktor Suchý.

 

Fond plánuje rozširovať, spolu si vie v knižnici predstaviť asi raz toľko kníh, ako má dnes, s dôrazom na knihy z oblasti vizuálneho umenia. Špeciálnu časť budú tvoriť knihy venované významnými osobnosťami z ich súkromných knižníc. Kabinet má už teraz dohodnutú spoluprácu s Dušanom Dušekom, Jánom Štrasserom, Tomášom Janovicom, Olegom Pastierom či Jurajom Mojžišom. Identitu celej knižnici však nastaví aj druhá záľuba Viktora Suchého – bádanie vo sférach pomalosti a minimalizmu.

 

Opačným smerom

 

Začalo sa to niekedy okolo roku 1999, keď celý svet hovoril o novom miléniu. „Vtedy som zistil, že najdôležitejšie je spomaliť,“ hovorí Viktor Suchý. Býval v Bratislave a pôvodne začal študovať medicínu, no rozhodol sa ísť opačným smerom – k jazyku, literatúre a do Prešova. Ťažko dnes povedať, či za to môže opakované prestupovanie na vlakový prípoj v Kysaku a s ním spojené čakanie a čítanie oblakov, ale v roku 2003 obhájil diplomovú prácu pod názvom Objavovanie pomalosti.

 

„V tom istom čase vydal Chválu pomalosti Carl Honoré a rovnako ako on, aj ja som u seba identifikoval podobný problém. Z toho, ako hovorím aj ako kráčam, je zrejmé, že som rýchly. Niektoré veci sa usilujem vybaviť príliš rýchlo a kedysi som dokonca úspešne súťažil v šprintérskych disciplínach. Denne prijímam výzvu, aby som spomalil, upokojil sa, lebo si uvedomujem, že kultúra, umenie a zdvorilosť, ktoré nám na Slovensku tak veľmi chýbajú, si spomalenie vyžadujú,“ hovorí Viktor Suchý.

 

Aj preto sa mu zdalo, že knižnica by mohla byť ideálnym miestom, kde sa dá vytvoriť prostredie inšpirujúce k pomalému, sústredenému, pozornému čítaniu a premýšľaniu. „Dnes, viac ako v minulosti, je dôležité nájsť si čas na stretnutie s najlepšími textami. To sú také, ktoré sa nedajú čítaním vyčerpať. Kabinet pomalosti chce byť ako tieto knihy . Nevzniká preto, aby bol, vykázal určitý výkon, ale aby znovuoživil hodnoty vľúdneho správania a pokojnej, zmysluplnej medziľudskej komunikácie,“ hovorí Viktor Suchý.

 

Ľudia podľa neho mylne vychádzajú z predstavy, že čím viac sa ponáhľajú, tým viac času ušetria. „Je to naopak. Čím väčšmi sa ponáhľame, tým kratšie žijeme,“ hovorí.

 

Ako si navzájom rozumieť

 

Predstava o Kabinete pomalosti teda nie je iba predstavou o štandardnej knižnici. Súčasťou jej programu by mala byť aj Škola pomalého čítania, ktorú vymyslel a bude viesť Juraj Briškár, spisovateľ, literárny vedec a pedagóg Prešovskej univerzity.

 

„Myslím, že často dochádza u ľudí k neporozumeniu, lebo nevieme spolu dobre komunikovať – a to je iba dôsledkom toho, že nevieme dobre čítať, správne interpretovať to, čo niekto napíše, alebo povie. Práve preto by sme chceli túto oblasť komunikácie zlepšiť, napríklad aj prostredníctvom stretnutí s ľuďmi z rôznych odborov, ktorí by nám porozprávali a vysvetlili, ako čítajú a interpretujú texty i predmety aj z hľadiska svojej profesie, lebo čítanie je súčasťou práce mnohých,“ vysvetľuje Viktor Suchý.

 

Okrem toho by mali byť v Kabinete aj čítania detí a pre deti, rozhovory so zaujímavými ľuďmi o ich vlastných knižniciach a obľúbených knihách, ale i filmoch či obrazoch, výstavy a debaty s grafickými dizajnérmi, ktorí dávajú knihám vizuálnu podobu, a rôzne kreatívne skupiny prepájajúce mladých začínajúcich autorov s tými skúsenejšími. Klub čitateľov a spisovateľov zároveň.

 

„V tejto chvíli hľadáme na chod knižnice finančné prostriedky, je pochopiteľné, že to bude verejnoprospešný projekt, ktorý sa sám neuživí,“ hovorí Boris Meluš z Nadácie Cvernovka. „Páči sa nám, že to nebude iba knižnica s tradičným poslaním. Celý posledný rok bol pre nás všetkých veľmi rýchly a aj život Kreatívneho a kultúrneho centra taký bude. Knižnica je ideálny priestor, ktorý môže tvoriť protiváhu v podobe spomalenia,“ hovorí Meluš.

 

Prevádzkovateľom Kabinetu pomalosti je občianske združenie Upupa epops, ktoré tvoria Viktor Suchý, Juraj Briškár a Eva Braxatorisová, vyštudovaná knihovníčka a právnička, ktorá pracuje ako advokátka. „Náš názov je latinským a gréckym onomatopoickým pomenovaním dudka chochlatého – domáceho slovenského papagája, pankáča s chocholom na hlave. Chceme tým naznačiť, že hoci náš projekt berieme vážne, neberieme sa príliš vážne a chceme byť hraví. Dôležité je pre nás hľadanie zmyslu. Dúfame, že sa nám podarí ho aj nachádzať. Sme vďační za príležitosť a chceme do toho s chuťou a radosťou dať všetky sily a imagináciu,“ hovorí Viktor Suchý.

 

 

(Článok vyšiel v júli 2017 v Denníku N.)

Zdieľať na Facebooku
Please reload